Dočítala som sa, že ste 15 rokov  strávili na materskej dovolenke. Prezraďte, čo vám toto obdobie dalo do života, intenzívne spojené s vašimi deťmi a ich výchovou? Čo považujete za najväčšiu devízu z neho?

Toto obdobie, ale to si uvedomujem až teraz s odstupom času, mi dalo okrem jedinečného času byť s deťmi v ich útlom veku, ktorý sa už nikdy nevráti, nesmierne množstvo priestoru na posilňovanie sa v trpezlivosti, ale hlavne (a tomu som sa možno najviac búrila) – učenie sa pokore. Zvládať to, že veci nejdú podľa mojich predstáv, deti nerobia to/neposlúchajú tak, ako by som si ja priala, byt nie je uprataný tak, ako by som chcela, o nedostatku spánku ani nehovoriac, občasné pocity mizivej sebarealizácie, či závisti manželovi reštauračné chutné jedlo na jeho pracovnom obede, nedostatok financií, už x-tého filmu, ktorý som chcela vidieť v kine a nedalo sa, frustrácia z prístupu okolia ku nám, matkám viacerých malých detí za sebou…aha, ďalšia nevzdelaná chudera“…a mohla by som toho vymenovať ešte veľmi veľa. Raz mi jedna priateľka povedala: „Vieš, stretla som množstvo žien, ktoré horko oľutovali, že šli príliš skoro do práce, ale takú, ktorá by oľutovala, že zostala dlho na materskej…ani jednu.“ Som rada, že sa skutočne vnímam, ako členka toho druhého tábora☺ Bolo to náročných 15 rokov, ale nevymenila by som ich za nič na svete. Tento čas je tým najväčším darom, ktorý som mohla dať naším deťom a ktorý sme si mohli s mojim manželom Kamilom dať sebe navzájom. Veľa sme sa toho vtedy o sebe navzájom naučili aj ako manželia.

Ste riaditeľkou Poradenského centra pre rodiny – FAMILY GARDEN v Bratislave, ktoré zastrešujú saleziáni a vy manažujete všetky aktivity centra. Čo stálo úplne na začiatku jeho rozbehu? Čo Vás presvedčilo, aby ste vstúpili do vedenia tohto projektu?

Na úplnom začiatku bola ponuka od vtedajšieho provinciála rehole saleziánov, či by som nešla do projektu vybudovania centra pre rodiny. Predbežne sa vedelo kde by centrum pôsobilo, že by bolo v rukách saleziánov spolupracovníkov, ktorým som aj ja spolu s manželom…akurát neboli jasné kontúry jeho budúcich aktivít. A tak som dala v roku 2013 výpoveď v škole, kde som vtedy po rokoch na materskej učila a dielo a začalo pomaličky, ale isto kreovať. A čo ma presvedčilo? Keď sa nad tým teraz zamýšľam, tak moje vtedajšie uvažovanie nebolo, že či, ale kedy a ako. Na moje rozhodnutie vtedy vplývala veľmi dôležitú okolnosť. Môj Kamil ma v tejto situácii povzbudzoval a ubezpečoval, že to zvládneme. Opäť sa to začalo krútiť okolo trpezlivosti, pokory, možno aj odvahe. Po odídení z práce som sa totiž musela na určité prekleňujúce obdobie zahlásiť na úrade práce, bez istoty ako to všetko dopadne. Hovorila som si vtedy: Pane Bože, ak toto dielo chceš, tak nám ukáž ako…čo…kedy…kde…ale hlavne sa postaraj. A on sa stará, až dodnes. Centrum Family Garden  je úspešné, usilovne pracuje, pomáha, svedčí, vzdeláva…a plánuje ísť ďalej.

Ako by ste charakterizovali poslanie tohto centra a načo z toho, čo sa mu dosiaľ podarilo, ste najviac hrdá?

Poslanie tohto centra by  som charakterizovala ako projekt, ktorý sa usiluje o pomoc rodinám, jednotlivcom či párom, hlavne s dôrazom na prevenciu. Preto ponúkame raz do mesiaca svedectvá manželov, či odborné prednášky, ktorých sa zúčastnilo od začiatku naše existencie už viac ako 8500 účastníkov. Týchto prednášok sme zorganizovali takmer 90. Aktívne sa venujeme snúbeneckým prípravám, poradni plodnosti. Kontaktujú nás desiatky ľudí, ktorí sa chcú stretnúť, porozprávať sa, poradiť sa. Tisíce dobrovoľníckych hodín venovali tomuto dielu ľudia v našom okolí, ktorí sú, tak ako my, presvedčení, že toto naše úsilie má naozaj zmysel. O všetkom sa dá dočítať na: www.familygarden.sk

Veľa rokov sa venujete prípravám snúbencov na manželstvo. Čo z tejto prípravy považujete dnes za najpodstatnejšie, v dobe, keď mnohí mladí ľudia neprikladajú takejto príprave váhu, význam alebo ju berú formálne? V čom Vaša príprava „mení“ pohľady snúbencov na sviatosť manželstva? Aké sú jej formatívne prvky?

Áno, je to tak. Príprave snúbencov sa v spolupráci so saleziánmi na Miletičovej ulici spolu s manželom venujeme viac ako 10 rokov. Či naša príprava mení ich pohľad na manželstvo? Dobrá otázka. Avšak odpoveď na ňu majú iba všetci tí mladí, s ktorými sme sa počas tohto obdobia stretli. Ja môžem iba predpokladať a dúfať, že áno a snáď k lepšiemu☺ Veríme, že témy, ktoré u nás doma v obývačke, kde príprava prebieha, preberáme sú im neskôr, hlavne v začiatkoch manželstva, užitočné. V ich spätných väzbách často počujeme, že je pre nich práve náš „otvorený dom“, to že ich prijímame a svedectvo nášho manželstva najväčším prínosom. Ako dôležité vnímam ja to, že často vytvoria tieto snúbenecké páry neskôr (býva ich okolo 6) spoločenstvá, pretože si počas prípravy vytvoria veľmi blízke vzťahy. A to nás veľmi teší a povzbudzuje. Je pre nás veľmi povzbudivé, že napriek tomu, že je takáto príprava náročná…aj časovo, stále je veľké množstvo párov, ktoré si uvedomujú nesmiernu dôležitosť takejto dlhodobej prípravy.

Ste koučkou, ktorá organizuje a lektoruje kurzy ako žiť manželstvo, rodičovstvo, ako prekonávať krízy, rásť v duchovnom živote i samotnej rodine. Čo pokladáte za najťažšie na tejto práci, službe, čo vám zaberá najviac času?

V úvode tejto odpovede chcem povedať to, že moja práca ma veľmi baví, robím ju rada, pretože mi dáva veľký zmysel. Pôjdem od konca…čo mi zaberá najviac času? Mravenčia práca pri organizačnom zabezpečení rôznych aktivít nášho centra, plánovanie, dolaďovanie časových harmonogramov akcií, písanie grantov. Časovo náročná je aj mailová komunikácia, pričom nemyslím tú bežnú, ale tú kde musím rôzne veci dovysvetľovávať, upozorňovať, opäť sa pýtať, odpovedať na to, čo už bolo raz zodpovedané, ak čitateľ nedočítal môj predošlý mail do konca, atď. Ale to zažívajú zrejme viacerí z nás. Čo je najťažšie? Byť trpezlivá k pomalému tempu uvedomovania si spoločnosti, že to čo robíme  a ponúkame, čo vzdelávame má hodnotu. Mimoriadnu a dôležitú. 

Máte vy svoj vzor, príklad, ktorý ste nasledovali vo Vašom manželstve?

Áno, hlavne v začiatkoch manželstva to bolo viacero rodín, jedna nám však bola ako vzor skutočným prínosom. A ak by som mohla vašim čitateľom poradiť, hľadajte si vo vašom okolí, hlavne v začiatkoch manželstva niekoho, kto vás bude inšpirovať, koho si zvolíte ako hodného nasledovania.

S manželom vediete viac ako 30 rokov detský folklórny súbor Kremienok, ktorým prešlo niekoľko stoviek detí. Ste umeleckou vedúcou a choreografkou. Čo pre vás znamená táto činnosť?

Uvedomujem si, že v určitých fázach môjho života  znamenal a znamená Kremienok pre mňa niečo iné. Spočiatku, keď som bola mladá 19 ročná študentka, to bolo o mladíckom nadšení, teraz, ako matka, už aj babička je to zase iné. Pracovať s deťmi a mládežou je pre mňa nesmierne zmysluplné, baví ma to. Veď čo môže byť viac, ako odovzdávať to, čo som dostala.